Počet záznamů: 1  

Motív smrti vo vlastných menách

  1. Článek! Pro signaturu klikni na odkaz In
    Záhlaví-jméno Hladký, Juraj (autor)
    Údaje o názvuMotív smrti vo vlastných menách = Theme of death in the proper names / Juraj Hladký, Andrej Závodný
    Dal.odpovědnost Závodný, Andrej, 1981- (autor)
    Souběž.n.Theme of death in the proper names
    In Kumšt (k) smrti z kulturologických priezorov. - S. 113-118
    Předmět.hesla smrt - jazykové aspekty
    vlastní jména
    toponomastika
    antroponomastika
    Forma, žánr články ze sborníku
    AnotacePríspevok sí všíma uplatnenie motívu smrti v slovenskej toponymii a súčasnej slovenskej antroponymii. Smrť predstavuje nielen biologický, ale aj kulturologický fenomén. Na jednej strane sa chápe ako prirodzená súčasť života, na druhej strane bola na našom území tematizovaná v rôznych rituálnych úkonoch - či už predkresťanských alebo kresťanských - v istých obdobiach bola aj ich priamou príčinou alebo dokonca súčastou. Svedectvá o starých kultových miestach Slovanov (Slovákov) sčasti zachovala aj historická toponymia (jeden z výkladov názvu vrchu Tribeč (pôvodne *Trebič): < *trěba - pohanská obeta, osadný názov Kapince < *kapъ, kapišče - pohanský obraz, modla). V mladšej toponymii zasa nachádzame množstvo dokladov na slovo mohyla (*mogila), ktoré prevzali aj starí Maďari (> máglya). Podnes sa vo viacerých prípadoch petrifikovalo v toponymii, no v interpretácii treba brať do úvahy viaceré významové responzie proprializovaného slova. Príspevok prináša analýzu terénnych názvov, odvodených od apelatívnych základov súvisiacich so slovom smrť, pričom konštatuje, že takéto názvy vznikali len na pozadí neprirodzenej, násilnej smrti (typ Mordárky, Pri zabitom, Obesenec). Motív smrti si všíma aj v súčasnej antroponymii (Smrťka/Smrtka, Smrtník, Vražda a i.), pričom sa aj tu ukazuje potreba širšieho interpretačného rámca. Ukazuje sa zároveň, že priezračná motivácia takýchto vlastných mien je jedným z prostriedkov detabuizácie smrti v širšom kulturologickom pláne.
    In our paper we are dealing with the theme of death in Slovak Toponymy and current Slovak anthroponymy. Death is not only biological, but also culturological phenomenon. On the one hand is death understood as inherent part of life, on the other hand was on our territory thematize in various ritual acts - whether pre-Christian or Christian - in the certain periods was also the direct cause or even part of it. Testimonies about old cult places Slavs (Slovaks) partly have been preserved in the historical Toponymy (one of the interpretations of the Oronym Tribeč (formerly *Trebič): < *trěba - a pagan sacrifice, oikonym Kapince < *kapъ, kapišče - a pagan image, idol). In the younger Toponymy turn can be found also many corroborations on the word mohyla (*mogila), which took over the ancient Hungarians (> máglya), too. To the present this word is preserved in several cases in Toponymy, but in the interpretation must take into account several semantic response elements of word, which motivated the some proper name. In paper we analyze also motivation of field names, which are derived from an appellative foundations associated with the word death, whereby we are noting, that such names originated only in the background unnatural, violent, death (type Mordárky, Pri zabitom, Obesenec). The theme of death is analyzed also in the current antroponymii (Smrťka/Smrtka, Smrtník, Vražda and other), whereby here it also shows the need for a broader interpretative framework. It turns out also, that crystal clear motivation such proper names is one of the means of death opens taboo topics in the broader culturological plan.
    Konspekt81 - Lingvistika. Jazyky
    Země vyd.Slovensko
    Jazyk dok.slovenština
    DatabázeČlánky
    Odkazy - Zdroj.dok.
    článek

    článek

Počet záznamů: 1